Moderná medicína už dlho úspešne meria elektrickú aktivitu tela; s použitím EKG, EEG, EMG pre srdce, mozgovú kôru a kostrové svalstvo.

Počas tréningu biofeedbacku je možné merať kľúčové funkcie nášho tela pomocou senzorov pripojených k telu. Cieľom biologickej spätnej väzby je lepšie pochopiť fungovanie telesných funkcií. Táto informácia je užitočná, pretože s jej pomocou dokážeme ovládať určité funkcie nášho tela. Naučením sa správnych techník sa tiež dozvieme, ako reagujeme na určité stresory a podnety, a ako im môžeme vedome predchádzať.

Dôležitosť biologickej spätnej väzby

Vývojom technológie biofeedbacku bol rozpoznaný vzťah medzi biológiou a elektrickou energiou, ktorá je súčasťou  živých organizmov. Podľa tohto poznatku má každý materiál jedinečnú elektrickú frekvenciu alebo vibrácie. Meno Dr. Reinharda Volla je celosvetovo známe medzi vedcami a odborníkmi, ktorí potvrdili hypotézu, že určité vlastnosti materiálov sa menia, keď nimi prechádzajú rôzne  impulzy. Táto metóda je účinná pri podpore a posilňovaní tkanív ľudského tela.

Je tiež dôležité spomenúť meno McGuigana, ktorý ako prvý použil lekársky prístroj  na získanie spätnej väzby o fyziologických reakciách. McGuigan použil prototyp moderných zariadení na biofeedback. Počas postupu monitorovaná osoba použila osciloskop na stanovenie napätia napínajúceho svaly predlaktia.

Biofeedback ako terapeutická technika sa v 70. rokoch 20. storočia používala v mnohých oblastiach: napríklad pri psychologických poruchách, problémoch s tráviacim systémom, bolestiach hlavy spôsobených svalovým napätím.

V roku 1973 bola vyvinutá inovatívna terapeutická metóda, ktorá sa v súčasnosti používa v širokom kruhu, aj keď s určitým technickým vylepšením. Sargent, Green a Walters (1972) použili na výcvik migrény teplotný tréning biofeedbacku. Klienti boli naučení, ako zvýšiť teplotu prstov na jednej strane a súčasne znížiť teplotu na čele. Takmer 75 percent pacientov dokázalo znížiť intenzitu a dĺžku záchvatov migrény.